Keď sa dieťa narodí, je bezbranné a jeho jedinou šancou je, že sa o neho niekto postará a zabezpečí mu to, čo potrebuje – aby bolo napapané, spokojné a v teple. Pre väčšinu detí je slovo mama prvé, ktoré v živote vyslovia, cítia v tohto svojho najbližšieho človeka veľkú dôveru. Pre väčšinu ľudí je slovo matka synonymom lásky, podpory, starostlivosti, nežnosti.
Bohužiaľ, niektoré ženy si toto pomenovanie nezaslúžia a to z jednoduchého dôvodu. Materské nežné city k vlastnému potomstvu sú im úplne cudzie.
Ako nazvať ženskú, ktorá so svojím „priateľom“ unesie 5ročného syna, pobodá ho nožom na chlieb, v bolestiach vozí v aute a nakoniec ho zaškrtí?
Alebo psychopatku, ktorá s manželom utýra 5 ročnú dcéru a jej telíčko potom 3 roky skladuje v byte, v ktorom býva?
Ako pomenovať alkoholičku, ktorá zadusila svoju dcéru tak, že ju opitá priľahla v posteli a keď zistila, že nedýcha, zbavila sa telíčka, ohlásila jej zmiznutie, nechala ju hľadať a vyplakávala do médií, ako jej dcérka chýba?
Tento týždeň bol vynesený doživotný rozsudok nad ženštinou, ktorá riešila svoje osobné problémy tak, že zavraždila svoje štyri deti. Najmladšie malo 2 mesiace, najstaršie 8 rokov.
Všetky spomínané deti mali pred sebou celý život. Tie, ktoré ich porodili mali za ne zodpovednosť, mali ich chrániť, starať sa o ne, pripraviť ich na dospelosť - to je poslanie matky.
Prosím preto novinárov a všetkých, ktorí sa takýmto prípadom venujú – nevolajte tieto ženy matkami, nie sú nimi. Sú to kreatúry bez kúska citu.
Ďakujem
