Klávesové zkratky na tomto webu - základní
Přeskočit hlavičku portálu

Ta fotka je faakt aktuální, alebo Internetové zoznamovanie v praxi.

3. 02. 2014 20:00:00
Dnes som si prečítala povzdych mladého blogera nad tým, aké ťažké je zoznámiť sa a to ma inšpirovalo k napísaniu súhrnu mojich najextrémnejších zážitkov zo stretnutí s mužmi z internetových zoznamiek. Niekedy si hovorím – škoda, že som si vtedy nepísala denník, možno by z toho bola celkom pekná knižka poviedok, takto som si zapamätala naozaj tie „najzaujímavejšie“ príbehy.

Podľa mojich skúseností ani pre ženy nie je trikrát jednoduché zoznámiť sa takýmto spôsobom. Ako to teda bolo u mňa?

Približne po roku „znovuslobodného“ života som sa rozhodla zmeniť svoj stav z nezadanej na zadanú a založila si profil na internetovej zoznamke. Nahrala som fotku, vyplnila základné údaje a čakala. Hneď na začiatku som bola veľmi príjemne prekvapená reakciami – v priebehu pár hodín mi napísalo približne 300 mužov, aká som krásna, úžasná, bezchybná, niektorí nelenili a rovno poslali svoje telefónne čísla – zavolaj, pôjdeme na kávu, na víno, na dovolenku... Obrovská injekcia pre sebavedomie... Bohužiaľ, neskôr som zistila, že nič z týchto „vyznaní“ si nemám brať osobne, že sú jednoducho muži, ktorí oslovujú každú potenciálnu „novú“ obeť a každú rovnakým spôsobom...

Prvé zoznámenie prišlo rýchlo, profil som mala založený presne 3 dni, keď mi napísal ON. Bol síce o 8 rokov mladší, ale tvrdil, že mu vekový rozdiel nevadí, dokonca sa mu staršie ženy páčia. Prvé rande prebehlo na jednotku, navzájom sme si sadli, našli sme veľa spoločných tém a začali sme sa stretávať. Všetko klapalo, síce sme sa videli málo, pretože „pracoval“ (uvodzovky pochopíte neskôr) v Prahe, ale keď mal voľnú chvíľu, snažil sa za mnou prísť. Láska ako z románu. Presne vedel, čo hovoriť, ako sa chovať, teatrálne zrušil profil na zoznamke, pretože on už predsa našiel čo hľadal – MŇA samozrejme... Gentleman každou bunkou tela... Ale asi práve tá prílišná dokonalosť ma mala varovať.

Galantný mladý muž sa totiž po mesiaci a pol so mnou rozišiel veľmi špecifickým spôsobom – cez Skype, kde mi bez vysvetlenia napísal, že už o mňa nemá záujem a vymazal ma z kontaktov. Nechápala som to, ale čoskoro sa mi dostalo zaujímavého rozuzlenia. Na Facebooku ma skontaktovala pani o 15 rokov staršia odo mňa z mestečka pri Prahe a zverila sa mi so svojimi skúsenosťami s týmto „čestným“ človekom. Mala s ním niekoľkomesačný vzťah, dokonca u nej býval. Bola očarená, zamilovaná, až do chvíle, kým nezistila, že jej zmizli peniaze. Keď bližšie zapátrala, zistila, že ich odklonil už spomínaný zoznamkový gigolo. A keď povyšetrovala ešte viac, dozvedela sa, že okrem nej má ďalších minimálne 5 žien z Prahy a okolia, všetky o dosť staršie ako je on a všetky majú veľmi podobné skúsenosti... Romantika, vyznania a potom – šup - zmiznú peniažky... Odhalila aj to, že šarmanťák oblbuje ženy na viacerých serveroch a niekoľko odkazov mi poslala. Takto som sa dozvedela, že si založil nový profil pod iným menom a bez fotky aj tam, kde stretol mňa a to presne dva dni potom, ako zrušil ten pôvodný... No, čo už, ja, bloncka naivná, zoznamkový nováčik, naletela som. Nakoniec však musím skonštatovať, že som dopadla ešte dobre a môj „vzťah“ s týmto expertom na ženy skončil bez ujmy na majetku. Všetko pravdepodobne uťal kvôli obavám z toho, že by som sa o ňom dozvedela pravdu – skrátka, jeho „podnikanie“ sa skomplikovalo a začal mať viac „práce“ v Prahe, tak Budějovice pustil k vode.

Verná svojej optimistickej povahe som po prvej negatívnej skúsenosti na tento spôsob nadväzovania kontaktov nezanevrela a založila som si profil na inom serveri. Fotka a popis rovnaké. Na rozdiel od pôvodnej zoznamky, kde som absolvovala len jedno stretnutie, tu som sa rozhodla pre zmenu prístupu: skrátka som začala viac randiť. A diali sa veci! Napríklad takéto:

1. Podnikateľ, podľa fotky sympaťák, asi po týždni písania sme sa dohodli na stretnutí.. Všetko bolo super, na prvý pohľad sa mi aj páčil. Bohužiaľ, romantika skončila, keď sme sa dostali do kaviarne, kde sme plánovali posedieť a pokecať. Môj nápadník totiž otvoril ústa a v nich mal – čierne zuby... Musím povedať, že to bol zážitok pre fakt silné povahy. Pamätám si, že v jednom kuse opakoval, koľko má áut, aký má dom a ako sa mu darí. Bola som v pokušení sa ho opýtať, prečo keď má toooľko peňazí neobetuje trošku z nich aj na nejakého dobrého zubára, ale radšej som čušala. Rande skončilo relatívne rýchlo a ďalšie sa nekonalo. Sú proste veci, cez ktoré sa neprenesiem..

2. Druhý prípad je trošku podobný. Podľa fotky sympatický, podľa písmeniek inteligentný muž. Stretli sme sa na námestí a zamierili na kávu. V reštaurácii sme sa posadili oproti sebe, objednali si a začali nenútene konverzovať. Pohodu mi však po chvíli začal narušovať nepríjemný smrad... Netrvalo dlho a zistila som, odkiaľ prichádza. Z nôh môjho spoločníka. Keď sme boli vonku, nebolo nič cítiť, ale akonáhle sme sa dostali do uzavretého priestoru, aróma sa prejavila a bola zosilnená skutočnosťou, že jeho dolné končatiny spočívali pod stolom slastne natiahnuté až ku mne. Vybavila sa mi scéna z filmu Slunce seno erotika, kde zdesená Škopková prednáša smerom ku kŕmiacemu sa Škopkovi: „Táto ty ses zul!!“

Povedala som si, že vydržím aspoň jednu minerálku, vybrala som papierovú vreckovku a tváriac sa, že mám nádchu som si ju priložila k nosu. Keď však priklusal čašník s objednanými nápojmi a pri nahnutí sa nad stôl ho naplo, rozhodla som sa rande ukončiť. Minerálka ostala nenačatá a nápadník bohužiaľ nezoznámený. Síce nepotrebujem, aby muž voňal ako parfuméria, ale až toľko prirodzeného telesného pachu bolo na mňa veľa.

3. Tretí extrémny zážitok bol fakt vtipný, začala som si písať so štíhlym, krásnym modrookým blonďavým chlapíkom, na fotkách vyzeral výborne, opálený, svalnatý... Na rande som sa tešila, zodpovedne pripravila, ale keď som docupkala do pizzerie, kde sa malo konať, nikoho podobného krásavcovi z fotiek som tam nevidela...

Hovorím si: „Možno ešte neprišiel, tak počkám“. Sadla som si k prázdnemu stolu, pozerám do nápojového lístka, keď tu vidím, že o tri stoly ďalej na mňa kýva nejaký zjav. Zaostrujem a v základných črtách spoznávam svoje „rande“. Až na to, že namiesto štíhleho opáleného divocha sa ku mne šinie minimálne o 40 kilo ťažší a niekoľko stotisíc vlasov ľahší súdok... Bez okolkov mi na líce vlepí mľaskavú pusu, zareve moje meno tak, že aj v Ulanbátare od tej chvíle vedia, ako sa volám a zvalí sa na stoličku oproti mne. Súbežne s týmito pohybmi začína čulý monológ, ktorého nezostávajú ušetrení ani ostatní návštevníci... Akú mal cestu, ako sa tešil... Keď sa konečne po desiatich minútach rozhodne napiť a ja sa dostanem k slovu, napadá ma jediná otázka: „Tie fotky z Tvojho profilu nie sú aktuálne, že?“. Dostáva sa mi odpovede, že sú tak spred piatich rokov, ale keby tam dal svoju súčasnú fotku, asi by na rande nikoho nedostal. Musím uznať, že má pravdu, oceňujem aspoň úprimnosť. Stretnutie končí skôr ako začne, personál pizzerie v ten deň na mne nezarobil ani korunu...

4. Neviem, čím je to spôsobené, ale pri zoznamovaní sa na internete som najčastejšie stretávala dva základné typy mužov – prvý typ – muž, ktorý nemá vlastné bývanie, rozhliada sa po svete a hľadá ženu, ktorá by mu potrebu rodinného krbu naplnila tým, že si ho nasťahuje k sebe (sem patria tí, čo po rozchode vrátili k rodičom, prípadne od nich pre istotu nikdy neodišli, alebo zdieľajú podnájom/ubytovňu s podobne postihnutým kamarátom.). Druhý typ tvorili naopak muži, ktorí mali bývanie, najčastejšie veľký dom a potrebovali niekoho, kto by sa im oň staral.

Ďalší zážitok mám s jedným zástupcom prvého typu z vyššie uvedených. Už na chate mi písal, že nechal byt bývalej manželke a deťom a ako je pre neho dôležité teplo domova, ale že to vyženie až do takého extrému, aký predviedol, to som nečakala.

Bol z mestečka vzdialeného od Budějovic asi 50 km a navrhol stretnutie na nedeľu poobede. Síce sa mi naň veľmi nechcelo, ale nakoniec som súhlasila a dorazila na dohodnuté miesto. Rande sa podobalo výsluchu na finančnom úrade. Kládol mi otázky typu: kde vlastne v Budějoviciach bývam, aký veľký mám byt, koľko má izieb, ako často je tam môj syn, aké mám mesačné náklady, akú vysokú mám hypotéku, skrátka také „normálne“ veci, ktoré sa bežne preberajú pri prvom stretnutí. Odpovedala som buď vôbec, alebo veľmi vyhýbavo, snažila som sa zaviesť reč na inú tému, ale vždy sa vrátil k otázkam okolo bývania a financií. Keď toho už začalo byť priveľa, rozhodla som sa rande ukončiť. Vyhovorila som sa, že ešte niečo mám a musím ísť. Bohužiaľ, také ľahké to byť nemalo, rozparádeného nápadníka som sa nevedela zbaviť. Začal tým, že by ešte posedel, na čo dostal odpoveď, že môže, ja mu nebránim. Skúsil teda, že by ma odprevadil domov, keď videl, že neuspeje, pritvrdil, vraj nemá kde spať, býva ďaleko a nemá domov žiadny spoj... Na to som mu odporučila, aby sa poobzeral po nejakom hoteli, v Budějkách ich je dosť. Bohužiaľ, ani toto nestačilo. Celé to dopadlo tak, že som si nakoniec napriek tomu, že bývam asi 10 minút chôdze od podniku, kde sme sedeli objednala taxík a nechala sa miernou okľukou doviezť domov. Milému taxikárovi som musela pripadať trošku divná, ale to mi v tej chvíli bolo jedno, hlavne, že som sa toho dotieravca zbavila.

5. Posledným kúskom do dnešnej zbierky bude príbeh, ktorý tiež nemal šťastný koniec a musím povedať, že to bolo asi moje najstrašnejšie rande s mužom z internetovej zoznamky. Podľa fotky fešák, vysoký, príťažlivý, písalo sa mi s ním skvelo, takže netrvalo dlho a rozhodli sme sa stretnúť osobne. Celá sláva mala prebehnúť v piatok poobede. Keďže vonku boli rekordné mínusové teploty a on sa chcel ešte večer vrátiť domov, zarezervovala som stôl v reštaurácii neďaleko stanice a tešila sa na príjemné popoludnie.

Na mieste prvého kontaktu som ho hneď spoznala. Podišiel ku mne, podal mi ružičku – bod k dobru a dokonca mi pobozkal ruku. To ma síce trošku vykoľajilo, ale hovorím si – asi je tak vychovaný. Už počas presunu do reštaurácie sa mi však začal zdať akýsi divný, trošku zvláštne artikuloval a sem-tam mu zbehla noha z chodníka, ale problémy s rečou som prisudzovala mrazu a občasné zakopnutie snahe o to, aby sme sa nezrazili s protichodcami.

Bohužiaľ, po príchode do tepla a zasadnutí za stôl som zistila, že obidva problémy majú jediného spoločného menovateľa a to alkohol.. Chlapík bol totálne na mol, čo sa v teple a pri sviečke, ktorú nám personál zapálil na stole prejavilo úplne naplno... Napriek tomu, že som sa okamžite po tomto zistení prestala cítiť príjemne, rozhodla som sa objednať si večeru – keď už mi mimo poradia zarezervovali stôl. A tu to začalo. Fešák si nevedel vybrať, začal frflať na to, že ku všetkému majú oblohu zo zeleniny, ktorá mu vadí na trávenie, vykrikoval na celú reštauráciu, že od tej zeleniny „prdí“, na poznámku čašníčky, že mu teda oblohu dávať nemusia reagoval tak, že jej vulgárne vynadal... Hanbila som sa ako pes, snažila som sa ho ukľudniť, ale bol stále agresívnejší, začal nadávať aj mne...

Našťastie kúsok od nás sedela pri skorej večeri rodinka s dvomi malými deťmi a keď statný tatinko videl, že si ani ja ani čašníčka s týmto nespratným elementom neporadíme, prišiel k nášmu stolu, milého frajera zdvihol, zobral mu bundu a vyviedol ho von so slovami, že takýto bonus k jedlu si neobjednal...Cestou mu ešte v krátkosti vysvetlil, aby sa vo vlastnom záujme nepokúšal vrátiť. Ja som ešte chvíľku posedela, aby som sa uistila, že pripitého ctiteľa nestretnem pred dverami reštaurácie, s roztraseným žalúdkom som poďakovala svojmu záchrancovi, zaplatila za nedojedenú večeru, ospravedlnila sa čašníčke a zmizla..

Toľko teda k mojim skúsenostiam s internetovým zoznamovaním, vypichla som len naozajstné extrémy, samozrejme, absolvovala som aj príjemné stretnutia a bolo ich nepomerne viac, ako tých vyššie uvedených. Na nete som spoznala veľa zaujímavých ľudí a s mnohými z nich som doteraz v kontakte.

Počas svojej v súčasnosti ukončenej zoznamovacej „kariéry“, ktorá trvala s prestávkami asi 10 mesiacov som skúsila neplatené aj platené zoznamky, bohužiaľ, asi nie som pre tento spôsob spoznávania nového partnera stvorená a „vzťahy“, ktoré takto začali skončili po veľmi krátkej dobe.

Možno je to tou zrýchlenosťou priebehu, chýba tam nejaká časť, ktorú pri nadväzovaní niečoho vážnejšieho potrebujem, ale mne to skrátka nikdy nevyšlo. Na druhú stranu, tento spôsob by som úplne nezavrhovala, sú takí, ktorí si na internete našli životného partnera, niekoľkých mám vo svojom najbližšom okolí, sú zosobášení, majú deti...

Moja skúsenosť však skôr hovorí o tom, že keď človek chodí medzi ľudí, ktorí majú rovnaké záujmy ako on, má veľkú šancu stretnúť niekoho zaujímavého a internetové zoznamky stratia význam.

Takže, milí, zlatí, blíži sa nám importovaný sviatok všetkých zamilovaných, ak ste sami, neváhajte a hurá do zoznamovania :-). Veľa šťastia.

Autor: Viktória Bohušová | pondělí 3.2.2014 20:00 | karma článku: 13.15 | přečteno: 801x

Další články blogera

Viktória Bohušová

Vianočné spomienky Husákovho dieťaťa.

„Mami, aké ste mávali Vianoce, keď si bola malá?“ Túto otázku som dostala od potomka pri výrobe adventného venca. Trošku som sa zasnila a pospomínala, ako som prežívala vianočné sviatky ja, keď som bola približne v jeho veku.

7.12.2014 v 10:46 | Karma článku: 19.75 | Přečteno: 729 | Diskuse

Další články z rubriky Ostatní

Jan Klar

Všichni se sejdeme v jedné ložnici

Michal a Valérie vedli spolu báječný milostný paralelní vztah. Využívali k němu Skype, esemesky, Facebook a další sociální sítě. Možná spolu trávili víc času než se svými zákonnými manžely.

23.8.2017 v 12:50 | Karma článku: 9.91 | Přečteno: 207 | Diskuse

Libuse Palkova

Dieta modelek-prst do krku

Senzační dieta při níž můžete jíst co chcete, a jak často chcete, jen po každém jídle musíte strčit prst nebo dva do krku.

23.8.2017 v 11:38 | Karma článku: 8.09 | Přečteno: 265 | Diskuse

Stanislav Jahoda

Kdy se u nás začnou strhávat sochy Karla IV.? Aneb Sorosův boj proti bělošskému rasismu

V USA se strhávají sochy. Prý se tím bojuje proti běloškému nadřazenectví a rasismu. Ve skutečnosti jde o snahy zničit národní kulturu. Podobné snahy se dají očekávat i u nás.

23.8.2017 v 5:55 | Karma článku: 38.48 | Přečteno: 1048 |

Libuse Palkova

Lišáci na vinici

Muž který vám posílá kvetiny, kupuje drahé šperky a zve na večeři do luxusních restaurací je vlk převlečený do liščího kožichu.

22.8.2017 v 23:30 | Karma článku: 8.49 | Přečteno: 434 | Diskuse

Jarka Jarvis

Kdepak ty ptáčku hnízdo máš?

Většinou tam, kde maminka snesla vejce. Jenže, podobně jako v mnoha jiných případech, i tady existují výjimky, a tak se v apartmánu rodiny orla bělohlavého z čista jasna ocitla dvě holátka jestřába červenoocasého.

22.8.2017 v 22:01 | Karma článku: 9.53 | Přečteno: 208 | Diskuse
Počet článků 34 Celková karma 0.00 Průměrná čtenost 576
Diagnóza - optimistka...

Seznam rubrik

Napište mi

Vzkaz autorovi


Zbývá 1000 znaků.


Toto opatření slouží jako ochrana proti webovým robotům.
Při zapnutém javaskriptu se pole vyplní automaticky.


více


Najdete na iDNES.cz

mobilní verze
© 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.