Tak presne túto vetu si vypočulo asi päťročné dievčatko od svojej maminky. Stalo sa to na jednom priechode pre chodcov v Českých Budějoviciach. Vedľa seba sú tu zebra pre peších a prejazd pre cyklistov.
Ocitla som sa v skupinke ľudí na jednej strane cesty, spomínaná žienka čakala oproti. V golfkách mala malého chlapčeka, vedľa seba dcérku.
Zúrila popoludňajšia špička, po ceste sa ťahal dlhý prúd áut a autobusov, pri priechode zastavili a to bol signál pre nás, že za chvíľku skočí zelený panáčik a my sa budeme môcť posunúť dopredu.
Tak sa aj stalo. Čo nám ale akciu skoro znemožnilo bol rozkolísaný cyklista na polorozpadnutej herke, ktorý sa prirútil po ceste zľava a vehementne sa hrabal krížom cez zebru na protiľahlý chodník. Jeho snaha sa vďaka pozornosti niektorých z nás, ktorí stihli včas uskočiť a bojovým pokrikom varovať ostatných skončila bez úrazu. Pretekár zakotvil tam, kde chcel a so šťastným štrbavým úsmevom čakal na zvyšok pelotónu..
Bola som už za stredom cesty a práve som minula maminku s deťmi, keď sa zrazu ozvala rana a krik. Otočím sa a vidím, ako vydesené dievčatko sedí na priechode a vedľa neho sa zo zeme zviecha „kolega“ jednostopového virtuóza spred chvíľky.
Ako sa celá kolízia zbehla síce presne neviem, ale bolo jasné, že ju spôsobil cyklista, ktorý po vzore toho prvého vletel medzi chodcov bez toho, aby zliezol zo svojho vehikla. Päťročné dieťa nemalo šancu sa mu vyhnúť a obaja skončili na zemi.
Niektorí ľudia sa zastavili, jeden mladík dokonca začal maličkej pomáhať. Maminka stála kúsok od nej, možno bola trošku v šoku a nemohúco pozerala, čo sa deje. Čakala som, že ak niečo povie, bude to pár vrelých slov smerom k cyklistovi, ktorý jej zrazil dcéru, ale to som sa prudko pomýlila. Keď sa trošku spamätala a videla otrasené dievčatko stáť na vlastných, schmatla ju za ruku a spôsobom, pri ktorom jej ju skoro zlomila ju odvliekla na chodník, kde predviedla etudu na tému „Milujúca“ matka v akcii.
Malá vyfasovala zaucho a vypočula si okrem iných povzbudivých slovíčok aj vetu z nadpisu tohto článku. Pomáhajúci mladík chvíľku stál bezradne pri nich. Keď videl, čo sa deje, skúsil namietnuť, že by si vynadanie zaslúžil skôr chlapík, ktorý malú Klárku zroloval, ale vychovávajúca rodička na neho vrhla taký pohľad, že len pokrútil hlavou a radšej sa pobral preč.
Milovník cyklistiky, pôvodca tejto situácie sa rýchlo oklepal, pripojil sa k prvému spomínanému kaskadérovi a obaja zmizli ako gáfor.
Mala som ešte dlho nepríjemný pocit...
Viem, že deti sú niekedy neposedné, nepočúvajú a majú sklon vletieť na cestu bez rozmyslu, ale toto bola zo strany matky naozaj neprimeraná reakcia. Keby niekto takto zrazil z nôh môjho potomka, určite by som sa v prvom rade starala o to, či je synátor v poriadku, ak by bol, hneď by nasledoval vcelku dosť nepríjemný rozhovor s vinníkom, len tak by neodišiel.
Nie som síce vyslovene bojovný typ, ale v prípade, že sa jedná o moje dieťa a o niekoho, alebo niečo, čo mu ublížilo, mením sa na levicu a to je potom rev !!!
Určite by som sa však nevŕšila na vydesenom drobcovi.
Otázka je, čo si dievčatko z takéhoto chovania svojej mamy odnesie do života. Že nech sa stane čokoľvek, bude na vine ona? Že nemôže od vlastnej matky čakať podporu ani vtedy, keď sa jej deje niečo zlé?
Je možné, že malá maminku rozčúlila už predtým a to, čo som videla ja bol dôsledok už niekoľkého neposlúchnutia v poradí, ale aj tak...
Myslím si, že nech je človek akokoľvek nahnevaný, nemá právo takto bez príčiny vyletieť na iného a už vôbec nie na dieťa. Milej pani by sa asi tiež nepáčilo, keby jej niekto bezdôvodne vynadal, obzvlášť, keby šlo o niekoho blízkeho a stalo by sa to na verejnosti.
Dôležité je, že sa dievčatku snáď nič vážnejšie, verím, že je v poriadku, nemá žiadne zranenia, ktoré sa na mieste neprejavili a hlavne jej prajem, nech sa jej podobné situácie v budúcnosti vyhnú.
