Štíhla za každú cenu?

Je veľa žien, ktoré neustále riešia svoje problémy s hmotnosťou a robia možné aj nemožné preto, aby posunuli ukazovateľ na zákernom vynáleze zvanom osobná váha smerom dolu. V snahe dosiahnuť ideálnu siluetu hltajú každú informáciu a radu, ktorá im zaistí štíhlosť.

Takmer celoročne sa na nás zo všetkých časopisov, novín, internetových stránok valia zaručené návody – ako schudnúť, ako sa vytvarovať, čo, koľko, kedy jesť, prípadne nejesť, ako, kedy, ako dlho cvičiť a podobne.

Ja som síce problémy s váhou nikdy nemala, tehotenstvo, na konci ktorého som sa podobala malému nemotornému tanku nepočítam, ale stretla som pár žienok, ktoré svoje snaženie o super krivky a to správne číslo na váhe doviedli do úúúplnej „dokonalosti“.

Jedna moja kolegyňa ešte na Slovensku bola svojou postavou doslova posadnutá. Mne osobne sa nezdala tlstá, dokonca by som povedala, že mala normálnu peknú ženskú postavu, ale ona môj názor nezdieľala. V jednom kuse skúšala nejaké bláznivé diéty.

Mala napríklad obdobie, kedy jedla len vajíčka natvrdo. Prestala asi po dvoch týždňoch, pretože podľa vlastných slov videla tieto slepačie produkty aj namiesto očí ľudí, s ktorými sa rozprávala. Neviem, či jej tento spôsob stravovania vylepšil to čo chcela, isté však je, že si pokazila pleť, farba jej pokožky sa začala podobať žĺtku, objavili sa nepekné vyrážky po celom tele a musela vyhľadať kožnú lekárku.

Na túto diétu voľne nadviazala ďalšou, rovnako „skvelou“. Potrebovala sa nasúkať do plesových šiat, preto asi týždeň jedla len kapustovú polievku (v češtine zelňačka). Počas tohto obdobia sme ju v kancelárii videli málo, pretože väčšinu pracovnej doby trávila za dverami s nápisom WC ženy. Každopádne, šaty nakoniec na seba natiahla, takže uvarená kapustová šťava s ostrou klobásou splnili účel. Čo na to trávenie a črievka, to nebolo dôležité.

Dosiahnuté miery a hmotnosť však zrejme nepostačovali, pretože posadnutosť milej kolegyne sa zvrhla na niečo naozaj drastické. Začala jesť 10 jabĺk denne, túto tuhú zložku stravy prekladala špeciálnym bylinkovým čajom podporujúcim trávenie - v práci ho každý deň vypila presne 3 litre. Neviem, ktorý chorý mozog jej takýto spôsob dopĺňania kalórií poradil, alebo kde ho našla, ale bola to sila.

Musím síce uznať, že táto metóda mala výrazný zoštíhľujúci efekt – po približne dvoch týždňoch sa kolegynka začala podobať na napuchnutú cvernu, ale bohužiaľ, objavili sa aj zdravotné problémy: kruhy pod očami, zimnice, nasledoval totálny kolaps, týždenný pobyt v nemocnici na infúziách a dva mesiace nemocenskej.

O tom, akú ďalšiu krutú daň si toto stravovacie besnenie nakoniec vybralo som sa dozvedela priamo od obete po niekoľkých rokoch.

Stretla som ju počas tehotenstva v čakárni u gynekológa. Poblednutá, oproti stavu, kedy sme sedeli v jednej kancelárii mierne plnšia, ale psychicky na dne. Zdôverila sa mi, že sa vydala, všetko by klapalo, ale ... Má problém otehotnieť a keď sa jej to už podarí, potratí v prvom trimestri. Už to absolvovala dvakrát a teraz je síce znovu tehotná, ale prišla si pre poukaz do nemocnice – začala krvácať v 11. týždni a bojí sa, že o bábätko znovu príde. Bolo mi jej neuveriteľne ľúto.

Verím, že všetko dobre dopadlo, ale myslím, že keby nebola skúšala všetky možné recepty ako schudnúť a nebláznila z každého gramu, ktorý na váhe pribudol, mohla byť v tom čase už dávno šťastnou mamičkou.

S druhým extrémom som sa stretla o dosť neskôr, tu nebola snaha dosiahnuť schudnutie stravou, ale drastickosťou sa vyrovná tomu prvému.

Vždy som mala rada pohyb a dosť dlho som sa venovala klasickému aerobiku. Na hodiny som chodila pravidelne, so „skalnými“ aj s lektorkou sme sa už poznali.

Jedného dňa prišla cvičiť neznáma mladá žena. Bola mierne pri tele, takých tam však bolo viac. Čo na nej bolo zvláštne bolo oblečenie. Prišla pozapínaná od hlavy po päty do šušťákovej súpravy, ktorú neodložila ani pred vstupom do telocvične. Oproti nám ostatným, ktoré sme do „chrámu športu“ dohopkali v kraťasoch a tielku to bol dosť výrazný kontrast.

Rozostavili sme sa, naobliekaná žienka sa umiestnila do posledného radu. Naše ponuky, aby šla dopredu k zdroju, že my už cviky poznáme, rázne odmietla..

Prišla cvičiteľka, premerala nás pohľadom a keď videla zakuklenú pani, opýtala sa, či sa nechce vyzliecť, ale ona odvetila, že nie, odloží si neskôr.

Aj keď sa to lektorke veľmi nepáčilo, rozhodla sa začať. Pustila prvú pesničku a prešli sme k zahrievaniu. Ubehlo pár minút, hudba sa pozvoľna zrýchľovala, fučali sme stále viac a viac, tempo sa zvyšovalo, tep stúpal.

Naše snaženie zrazu prerušil zvuk pádu zo zadnej časti haly. Všetky sme sa otočili a videli na zemi sa váľajúcu fialovú šušťákovú súpravu. Nešťastnica, ktorá sa v nej nachádzala mala farbu podobnú svojmu odevu a zjavne nebola pri vedomí.

Zbehli sme sa k nej a snažili sa ju prebrať. Nereagovala, preto sme sa rozhodli schladiť ju a rozopnúť bundu, ktorú mala na sebe. Čakali sme, že pod ňou bude mať tričko, ale nič také sa nekonalo. Pani bola bez spodného prádla a celé brucho a hrudník mala pevne omotané potravinovou fóliou.

Cvičiteľka neváhala a celý tento „obal“ začala trhať. Ležiaca žena medzitým precitla a podarilo sa nám ju posadiť. Keď videla, že ju zbavujeme kukly, chcela sa začať brániť, ale proti trénovanej lektorke aerobicu nemala šancu. Fólia skončila komplet rozdriapaná na zemi okolo nás. Farba tváre teraz už sediacej pani sa postupne zmenila z fialovej na červenú, takže sme sa zhodli, že je z najhoršieho vonku, bundičku sme jej navliekli späť a pomohli jej postaviť sa.

Mali sme dosť. Musím povedať, že som ešte nikdy naživo nevidela pohromade toľko šokovaných tvárí. Jediný, kto sa zmohol na komentár bola cvičiteľka, ktorá nášmu nováčikovi povedala jedinú vetu, tón hlasu však žiadnu z nás nenechal na pochybách, že je fakt naštvaná:

„Neviem, čo ste chceli dosiahnuť, ale ešte raz mi sem vleziete takto vystrojená, tak Vás odtiaľto vykopnem.“

Odvtedy som síce už párkrát videla, že si ženy pred cvičením napríklad na zumbe omotávali potravinovou fóliou problematické partie, ale toto bol naozaj extrém. Ako sme neskôr zistili, pani mala obalené aj nohy a vzhľadom k tomu, že človek dýcha aj pórmi, ktoré si ona takto zapchala mala vlastne šťastie že neskolabovala nadobro.

Nechápem, čo vedie ženy k takémuto ničeniu sa, ohrozujú svoje zdravie a riskujú, že následky ponesú celý život.

Bavila som sa na tému – chudnutie, diéty, cvičenie s mužskými kolegami a ani jeden sa nevyjadril v zmysle, že by sa mu páčili vychrtliny, ktoré na nás vykukujú zo stránok módnych časopisov a na ktoré módni návrhári vešajú svoje výtvory.

Zhodli sa na tom, že pohodová žena, ktorá má možno pár kíl navyše, ale vie ich nosiť je určite príťažlivejšia ako vystresovaná dietárka, ktorá počíta každú kalóriu, po piatej hodine večer neje a každý deň sa morí hodinu v posilňovni.

A jeden to dokonca uzavrel írečitou českou vetičkou:

Ženská bez prdele je jak týden bez neděle...

Ja dodávam – aj sa to rýmuje, aj je to pravda.

Skrátka, šmrnc a sexappeal je v niečom inom než v BMI a bezhlavým prístupom k chudnutiu si človek môže vážne ublížiť.

Život si treba užívať, pohyb a zdravá strava sú síce fajn, ale nič sa nemá preháňať.