Moje dojmy z novej Markízy anjelov.

V mojej generácii sa zrejme ťažko nájde niekto, kto by nepoznal príbeh o Angelike – krásnej francúzskej markíze. V originálnej verzii zo 60. rokov minulého stroročia ju stvárnila Michelle Mercier a bol to jeden z mála imperialistických filmových počinov, ktorý sa k nám za totality dostal.

Ja som sa s celou ságou stretla ako puberťáčka, kedy ma mama zobrala do kina na všetkých 5 dielov. Bola som úplne očarená.

Otec síce našu snahu o kultúrne vyžitie komentoval svojsky: „Zas sa idete dívať na tú, čo ju každý bozkáva za pravým uchom?“, ale nám to nevadilo.

Chlapi mali Winetoua s Hatatitlom, my Angeliku a Žofrého 

Pôvodných filmov o tejto životaschopnej dáme je 5, knižiek snáď okolo 20, alebo aj viac, ja som čítala len prvých 6, ale myslím, že to na uspokojenie mojich romantických chúťok úplne stačilo.

Nedávno mi prišiel mail, že sa v českobudějovickom multikine bude konať slávnostné premietanie remaku prvého dielu – Angelika, markíza anjelov. Neváhala som, kúpila lístky a aby som mala filmík s kým komentovať, zlanárila som ešte ďalšie 3 žienky..

Očakávanie bolo veľké, tešili sme sa. Bolo jasné, že sa porovnávaniu oboch verzií nevyhneme, ale výsledok prekonal všetko.

Príchod do kina super, na privítanie sme dostali pohárik sektu a zlosovací lístok, na sedadlách nás čakali čokoládička, zľavové kupóny od sponzorov a časopis.

Usadili sme sa, poštrngali si, pripili a už sa na nás vyhrnuli módne prehliadky. Športové oblečenie, spoločenské a svadobné šaty, spodné prádlo. Krásne vecičky. Nasledovalo losovanie tomboly, hlavnou cenou bol prístroj na prípravu kávy, zaťapkali sme šťastnej výherkyni a potom to prišlo.

Zhasli svetlá a na plátne pred nami sa začalo odvíjať to, kvôli čomu sme sem vlastne prišli. Samotné veľdielo...

Už jeden z prvých záberov, kde sa objavuje hlavná postava bol pre mňa sklamaním.

Herečka, ktorú pre túto rolu vybrali je síce pekná, ale na mňa pôsobila prinajmenšom divne. Podľa toho, ako sa väčšinu filmu tvárila by som tipla, že hlavnou súčasťou konkurzu bolo vydržať čo najdlhšie vypliešťať oči, alebo nimi gúľať.

Dej začína podpisom svadobnej zmluvy. Angelika sa zlostí, že ju predali nejakému škaredému, starému ale chvalabohu aspoň bohatému Peyracovi, ktorý dokonca nemá ani toľko chochmesu, aby si pre ňu prišiel osobne, radšej pošle zástup. Aby vyjadrila svoju nas...rdenosť, sadne na koňa a ufujazdí k nejakej jaskyni, kde na ňu čaká jej detská láska – Nicolas.

Bohužiaľ, s tým z pôvodnej série má spoločné len to, že je muž. Nosatý, strapatý, škaredý a k 17 ročnému mladíkovi má ďaleko asi ako ja k černoške...Angelika ho neboráka pred jaskyňou takmer znásilní, aby dosiahla sprznenie a vyhla sa tak sobášu, ale sú vypátraní ešte pred začiatkom aktu a Nicolas musí vziať nohy na plecia.

Objavuje sa aj bratranec Filip, v tomto prevedení sa z neho stáva jedna z hlavných postáv a veľký klaďas. Herec vyzerá dobre, musím povedať, že je jedným z mála, na koho sa dá pozerať, v priebehu filmu získal moje najväčšie sympatie zo všetkých mužských postáv..A tie oči... No, poďme ďalej...

Frčíme do Toulose, kde sa Angelika prvý krát stretáva so svojim zákonitým. Dámy, zabudnite na Roberta Hosseina, tento Joffrey je iná káva. Polodlhé strapaté vlasy, nižší ako jeho žena, jedna jazva na líci by asi bola málo, takže má pre istotu rozhrabanú celú tvár.

Manželstvo začína neveselo. Peyrac je síce svojou manželkou očarený, ale v jednom kuse ju posiela preč, pretože ju nechce do ničoho nútiť. Žiadne dobývanie, gradácia deja, romantické mrazenie a motýliky v bruchu ako v pôvodnej sérii. Grófka sa nakoniec nechá ukecať, zbalí sa a odchádza, ale kvôli zraneniu manžela pri výbuchu si to rozmyslí.

Všetko sa obráti na dobré, Angelika Peyracovi oficiálne a úplne neromanticky oznámi, že začnú s intímnym životom, nasleduje nekonečná scéna v posteli a potom už to má vcelku spád – hojdanie na hojdačke, kam behom chvíľky pribudnú dve detičky. Skrátka šťastná rodinka.

Tu ma film na chvíľu začal baviť, kým som nebola vrátená do reality pripomenutím, že ide o remake pôvodnej Angeliky. Zahrala totiž nádherná hudba z prvej série a ja som sa znovu prepadla do porovnávania.

Dej pokračuje podobne ako v pôvodnej verzii – intrigy kvôli dávnemu sprisahaniu princa De Conde, návšteva kráľa, podčiarknutá expedíciou celého dvora do lomu, kde sa ťaží zlatá ruda a každý musí byť dolu spustený pomocou kladkostroja. Tu sa tvorcovia vyhrali, vidíme dlhúúúú scénu, počas ktorej sa na tomto vynáleze vystriedajú skoro všetky dvorné dámy... Aj komparz si musí zahrať, že áno...Či to má nejaký význam pre dej a diváka, to nehrá dolu.

Sledujeme zatknutie Peyraca, ktoré vykonáva sám bratranec Filip, Angeliku však necháva ísť a tá aj s deťmi uteká do Paríža k sestre, kde stretáva Degresa. Ani v prvej sérii to nebol extra veľký fešák, ale mal charizmu, tu by ste však márne hľadali aj tú. Dlhé mastné vlasy, neodmysliteľný orlí nos, každopádne, snaží sa dostať Peyraca z priekaku, takže aspoň klaďas. Jeho pes je v tomto filme vlastne asi sučka, pretože sa volá Sorbonna. S francúzskou výslovnosťou mien si dabing celkovo ťažkú hlavu nerobil, výkriky hlavnej ženskej postavy typu: “Žofrejiiii!“ mi naozaj trhali uši.

Angelika sa pokúša o audienciu u princa De Conde, ktorá nedopadne dobre a tak ako v pôvodnej verzii príde pri úteku z paláca o slúžku. Tu znovu prichádza Filip a prvý krát sa stretávame s Calambredainom, ktorý si chráni tvár pred slnkom alebo neviem pred čím vkusnou červenou handričkou.

Zachránia Angeliku pre smrťou a toto je vlastne jedna z posledných scén, kde sa aj na túto herečku dá pozerať. V ďalšom deji si totiž odfaklí vlasy, stane sa z nej čiernovláska a pre zvyšok filmu je ešte divnejšia ako predtým.

Proces s Peyracom, scéna s horiacim telom, zúfalá grófka, prehlásená za utopenú. Celý film končí tým, ako Angelika získa späť svoje deti a zaklope u Calambredaina, ktorého pravú totožnosť samozrejme okamžite odhalila aj napriek spomínanej záclonke. Dvere sa otvoria, Angelika s deťmi vojde, vypleští oči do kamery a dvere sa pomaly zatvoria. Kaňéc fiľma..

Z premietania som odchádzala prinajmenšom znechutená. Kým pôvodnú verziu tvorcovia vyšperkovali, krásne róby, vygradovaný dej, výprava, tu mi to všetko prišlo ako šité horúcou ihlou: niektoré scény boli zbytočne naťahané a nesúviseli s dejom (napríklad už zmieňované kladkostrojovanie v Peyracovom lome), iné, ktoré by si zaslúžili trošku viac detailov boli naopak urýchlené. Kamera sa mi tiež zdala divná a roztrasená, pri rýchlejších scénach mi to až vadilo.

K výberu hercov asi nemá význam sa vyjadrovať, príde mi to, že konkurz na mužské postavy prebiehal asi v tomto duchu – ukáž sa – máš veľký nos, otoč sa zboku – jeeee, orlí profil, fajn, berieme Ťa.

Kostýmy tiež nič moc. Na rozdiel od prvej série, kde sa hlavná predstaviteľka objavovala každú chvíľu v inej nádhernej róbe, tu sa Angelika producíruje maximálne v piatich - šiestich kostýmoch. Ten, čo má na sebe najčastejšie je dosť strašný – divná šedivo-čierna farba látky, pričom horný diel jej z poprsia vyrobí lentilky pod kobercom. Dokonca ani v hojdačkovej scéne, ktorá mala preklenúť dlhšie obdobie, kedy sa šťastnému páru narodili dve detičky si tvorcovia nedali tú prácu, aby herečku prezliekli – má na sebe rovnaké šaty...

Tak neviem, komu je vlastne tento film určený – muži naň pôjdu asi jedine z donútenia a ako žena mám názor, že v romantickom filme proste MUSIA byť pekní herci, ide vlastne o rozprávku pre dospelých. Stali by sa napríklad Tři oříšky pro Popelku takým hitom, keby princ mal nos ako orlí zobák a dlhé mastné neučesané vlasy?

Z historického pohľadu je tento film určite vernejší ako pôvodná nablýskaná séria. Ľudia v 17. storočí asi vyzerali skôr tak, ako sú prezentovaní v novšej verzii – neupravení strapatí, špinaví. Tu ale nejde o zobrazenie skutočného historického deja – aj keď nejaká podobná markíza vraj naozaj žila. Ide o romantický film, teda vlastne malo by ísť.

Aby som to celé zhrnula, prišla som, videla som, nepáčilo sa mi. O tom, že môj názor nie je ojedinelý svedčí aj fakt, že niektoré diváčky opúšťali kinosálu už 15 minút po začiatku tohto sviežeho dielka. Zaplatiť 160 korún za lístok a potom film nedopozerať, to už naozaj hovorí o veľkom znechutení. Asi by to bolo chcelo viac sektu, alebo čokolády.

Takže – milá nová verzia prvého dielu Angeliky, zaraďujem si Ťa do kategórie – k žehleniu dobré...