Monako, more, peniaze, kasína a .... GRACE...

Tak som sa zasa raz vybrala do kina na dámsku jazdu a to rovno na predpremiéru nového amerického filmu, venovaného Grace Kellyovej, monackej kňažnej.

Pri vstupe sme dostali welcome drink, tentokrát obohatený niečím oranžovo zdravým, ale chutilo mi to a hlavne som ocenila, že bola k dispozícii aj nealko verzia, inak by som si musela šumáčik odpustiť.

Ako tradične nasledovalo pár upútaviek a tombola, v ktorej som dokonca vyhrala zľavu na pobyt vo vinotéke – spojený samozrejme s konzumáciou tohto lahodného moku. Ďalší bod k dobru.

Keď sa všetok program minul a ceny našli majiteľky, zhasli svetlá a začal film...

S titulkami...

A v pôvodnom znení...

Táto skutočnosť značne rozladila štvoricu rozjarených mladých žien pred nami, ktoré si určite nedali nealko welcome drink a podľa ich chovania sa pri stolíku niekoľkokrát otočili...

Nadávky na malé a hlavne rýchle titulky, na filmy bez dabingu všeobecne...Čipsy v šušťavom sáčku, podávané od jedného kraja skupinky k druhému, pokriky v rovnakom rozsahu...V ich prípade jazda určite, ale či dámska, to si nie som istá...

Už som sa začínala pripravovať na to, že ich požiadam, aby si šli pokecať a spapať svoj proviant na chodbu, ale urobila to za mňa pani sediaca pred nimi. Slečny stíchli a my sme konečne mohli začať sledovať príbeh oscarovej herečky, ktorá sa rozhodla vymeniť svetskú slávu za službu Monaku.

A diali sa veci... Na scénu nastúpila kopa postáv, aby to nebolo také ľahké, tak pre istotu všetky skoro naraz, ale som šikovná a tak sa mi približne po štvrťhodinke pošťastilo u pár osôb dešifrovať, who is who.

Vcelku ľahko som identifikovala Grace... To sa mi k mojej ohromnej radosti podarilo hneď na začiatku. Rovnako som pri plešatom škaredom hercovi ihneď bystro odhalila, že ide o Alfreda Hitchcocka (mimochodom, skvelý výber, ten bol jasný okamžite).

Pri scéne na lodi, kde sa koná večierok „high society“ (podľa slovníka niektorých zúčastnených to však tak nevyzerá) som zistila aj to, ktorý z hercov hrá Rainiera, dokonca som prišla na to, kto je Onassis a Callasová... Ostatní ale ostávali zahalení rúškom tajomstva a ich role som pochopila až postupne.

Dej filmu je popretkávaný množstvom politiky, preberá sa konflikt s Francúzskom, nespratný veľvyslanec tejto krajiny dostane dokonca od Rainiera za urážku manželky jednu vzduchom chladenú a schyľuje sa k vojne...

Na druhej strane sa detailne rieši, či Grace prijme úlohu v novom „Hitchovom“ filme Marnie. Síce sa najprv rozhodne, že áno, ale keď nejaký zloduch vytára prísne strážené tajomstvo novinárom v najnevhodnejšom čase, radšej sa tejto myšlienky vzdá.

Je tu toho veľa - zúfalstvo, kríza, politika (veeeľa politiky), ale na začiatku hlavne nešťastná Grace, ktorú nikto v Monaku nemá rád, chvíľami dokonca ani Rainier. A to je zle...

Blondínka je však žena činu, spamätá sa a dá na kňaza, ktorý jej radí, aby neblbla, prestala sa hrať na Grace Kelly – americkú star a začala si konečne užívať svoju životnú rolu – Grace, kňažnej monackej... Padnú aj hlboké myšlienky, ako napríklad, že keď niekto absolvuje kráľovskú svadbu, nie vždy si uvedomí, čo to obnáša...

Kňažná je zoznámená s odborníkom na protokol a etiketu, ten jej predstaví učiteľku francúzštiny a lektorku pohybu...Premena americkej komerčnej emancipovanej herečky, ktorá si otvára ústa, kde by práve nemala, na decentnú dámu, ktorá presne vie, kedy, kde a čo povedať a ako sa pri tom hýbať môže začať.

Neviem prečo, ale tu som si spomenula na film s Anne Hathaway, kde skupina trénovaných odborníkov a špecialistov na image mení obyčajné americké dievča s rozstrapatenými vlasmi a obočím á la Brežnev na distingvovanú mladú slečnu... Tam mi to ale prišlo akési vtipnejšie...

Ale budiž, aspoň sme si chvíľku oddýchli od politiky. Nie však nadlho. Blokáda hraníc Monaka Francúzmi, ktorí sa však ani zďaleka nenudia, pretože napríklad dostanú nejaké tie laskominky od samotnej Grace, večne fajčiaci Rainier, riešiaci so skupinou ďalších mužov (asi u troch som vedela, kto sú), hroziaci vojenský konflikt s Francúzskom, odhalenie zrady od najbližšej rodiny...Chvíľami sa mi dokonca zdalo že sledujem dva rôzne filmy...

Aby som neopisovala celý dej, oddelené príbehy sa chvalabohu nakoniec spájajú dohromady, sledujeme hostí, schádzajúcich sa na finálny ples Červeného kríža, prichádza dokonca aj francúzsky prezident s manželkou, podporený bučaním monackého obyvateľstva, ktoré sa polepšilo a teraz už svoju panovníčku nadovšetko miluje.

Kňažná v nádherných šatách, jej prejav, ktorý vďaka školeniam od odborníka na protokol zvládne s ohromnou gráciou a potom prichádza podľa môjho názoru už trošku naťahaný záver. Niekoľko citátov, Grace za stolom, Grace opretá pri okne, Grace, hrajúca rôzne pocity a nakoniec Grace, sediaca vo filmovom štúdiu. Vzadu zhasínajú svetlá a kulisy sú odnášané v diaľ. Film končí...

No, musím skonštatovať, že sa chvalabohu nenaplnili naše hororové obavy z toho, že príbeh o monackej kňažnej bude maximálne porovnateľný, alebo nedajbože horší ako Angelika... Nebol.

Avšak...Nedá mi neokomentovať pár vecí :

Nicole Kidman patrí medzi moje obľúbené herečky, mám ju veľmi rada a aj kvôli nej som sa rozhodla na tento film ísť. Pamätám si ju ešte z filmov s Tomom Cruisom, kde to bola krásna prirodzená žena.

Dnes však musím povedať, že by mala prestať s plastikami a určite by mala reklamovať operáciu nosa. Nie som síce odborník na nosné prepážky, ale už asi pri treťom detailnom zábere na jej tvár začala byť disproporcia veľkosti a tvaru nosných dierok rušivá... Nikto nie sme dokonalý, ale toto už bolo veľa. Tiež by som odporučila výrobcom preparátov na unavené kukadlá, aby túto herečku určite nakontaktovali, červené žilky v očiach pri každom zábere Nicole na pôvabe nepridali. A hlavne mala šťastie, že hrala práve Grace Kelly, u ktorej sa nejaké veľké emócie ani nečakajú, inak by jej strnulá mimika (asi tiež dôsledok omladzovania) pôsobila dosť zle. Takto to jakž-takž zapadalo.

Ktovieako ma neoslnil ani Tim Roth, ktorý stvárnil Rainiera, chvíľami som mala podozrenie, že má cigaretu prilepenú k ústam a bez plnej miestnosti radcov nie je schopný sa ani rozhodnúť, čo si má dať na obed.

Celkovo by som však zaplatené vstupné nehodnotila ako vyhodené peniaze (aj keď mám známeho, ktorý by si povzdychol – víš, kolik by za to bylo piv?).

Keď už nič iné, dušičku potešili kostýmy, nádherné interiéry, exteriéry a sem-tam aj dej, ale disk s týmto filmom si asi určite nekúpim.

Takže, milá Grace – ak budeš iba s titulkami, tak radšej ani k žehleniu (nepotrebujem si popáliť ruky), ale inak – podľa môjho názoru – lepšia ako nová Angelika, čo tiež neviem, či je úplne terno .

________________________________________________________________________________

Krátka historická vsuvka pre rozšírenie obzorov:

nedávno som čítala, že Rainierovi bola dohadzovaná aj Marilyn Monroe, ktorá ale nakoniec výberovým konaním neprešla – bola príliš vyzývavá, neukočírovateľná a na Rainiera neurobila dobrý dojem. To Grace bola iné kafe – nedobytná chladná kráska, ktorá odolávala mužom a na prvé miesto v živote kládla kariéru – to bola určite väčšia výzva. Takže sa Rainierovi nedivím, že sa rozhodol pre druhú možnosť..

Aj keď - keby si tak ale bol vzal MM... Panečku – to by bol film .